História

V obci sú sídliskové nálezy otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, popolnicové pohrebisko pilinskej kultúry zo staršej a mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína od roku 1245, ale vznikla na staršom osídlení. Názov obce je doložený z roku 1245 ako Kuuy, z roku 1291 ako Tornalya alias Kewy, z roku 1773 ako Tornallya, z roku 1920 ako Tornaľa, z roku 1948 ako Šafárikovo; maďarsky Tornalja. Neskôr sa názov obce zmenil na Tornaľa. V roku 1291 patrila Tornallyayovcom, ktorí tu v roku 1247 mali 46 poddanských port. Obec sa neskôr delila na Vyšnú, zemiansku a Nižnú, poddanskú, ktoré splynuli iba po zrušení poddanstva. V druhej polovici 16. storočia obyvateľstvo utekalo pred Turkami. V roku 1828 mala obec 96 domov a 622 obyvateľov, v roku 1837 mala 708 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a remeslami. Po postavení železnice sa Tornaľa stáva obchodným a správnym strediskom poľnohospodárskeho okolia, v druhej polovici 19. storočia sídlom slúžnovského obvodu. Počas Maďarskej republiky rád bola okresným sídlom Rady robotníkov, roľníkov a vojakov. Do roku 1945 sa poľnohospodársko-remeselnícky charakter obce takmer nezmenil. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1922. V roku 1934 bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Tornaľa bola dňa 19. 12. 1944 oslobodená vojskami II. ukrajinského frontu. Na 6 týždňov sa stala sídlom štábu maršala Malinovského. V rokoch 1949-1960 bola sídlom okresu. Rozvoj priemyslu stavebných hmôt, potravinárskeho a odevného. Tornaľa ma priznaný štatút mesta.

Čelen – Obec je listinne doložená z roku 1347 ako vlastníctvo Tornallyayovcov. Zanikla koncom 15. storočia.

Králik – Prvýkrát sa listinne spomína z roku 1291 ako vlastníctvo Tehesiovcov, obec sa vyvinula na starších sídliskách pri brode cez Slanú. V roku 1386 mala 26 port. Patrila viacerým zemianskym rodinám. V 17.-18. storočí spustla, pretože ležala pri cesta, po ktorej tiahli vojská. V roku 1828 mala 42 domov a 295 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obec nadobudla prímestský ráz. V roku 1964 bola pripojená k Tornali.

Lapša – Obec sa spomína od roku 1291. Patrila Tornallyayovcom, spustla za tureckých vojen v polovici 16. storočia a zmenila sa na samotu. V roku 1828 mala 3 domy a 16 obyvateľov.

Súčasnosť

Tornaľa leží na významnej križovatke cestných osí E571 (Rakúsko-) Bratislava– Zvolen – Košice (-Ukrajina) a severojužnou Poprad-Revúca-Tornaľa–Kráľ/Bánréve -Miškolc. Mestom prechádza južná železničná trasa I.kategórie č.160 Nové Zámky/Palárikovo - Zvolen - Košice

Mesto je miestnym ťažiskom osídlenia a centrom (aj sídlom) mikroregiónu a zabezpečuje základné služby pre južnú časť okresu Revúca a juhovýchodnú časť okresu Rimavská Sobota. Ja zároveń priemyselným centrom regiónu.

Tornaľa pozostáva z piatich miestnych častí: Šafárikovo, Behynce, Starňa, Králik a Železné.

V meste je aktívnych veľa spolkov a združení, medzi najdôležitejšie patria:

• Klub dôchodcov
• Zmiešaný spevokol Csemadok
• Slovenský zväz telesne postihnutých
• Jednota dôchodcov
• Matica slovenská
• Divadlo "Buď alebo" pri OZ Pro Gemer
• Hudobná skupina UNICUM
• Hudobná skupina – tradície cigánov pri MsKS
• Divadelná skupina žiakov ZŠ F. Kazincyho
• Môj domov – Miro dom
• Združenie aktívnych Rómov
• Združenie Európa aj pre Rómov
• Euro Infohouse -Teledom Tornaľa
• Inteligentný Róm
• Rozvojový spolok povodia Slanej
• Spoločnosť kulturálnej antropológie
• OZ For Human
• Pro Gemer
• Združenie moje srdce – Míro Ílo
• Združenie za spolunažívanie
• Občianske združenie Radiál
• Občianske združenie Pre národnostné menšiny
• Róm ako občan
• Spoločný život
• Božena a spol.
• Cesta nádeje – Láčo drom
• Farebný svet

Zaujímavosti

Vybavenosť obce